Ninke po pol roku zabrala liečba (Sabril, Keppra) a už po pár mesiacoch jej záchvaty zmizli. Boží zázrak! Je to nadpriemerne šikovné, štebotavé, milé dievčatko, ktoré nám dodáva v ťažkých chvíľach množstvo energie a slnka. S nástupom do školy jej diagnostikovali Aspergerov syndróm - ľahšiu formu. Je to potvrdenie jej výnimočných schopností, v ktorých často výrazne presahuje rovesníkov, ale zároveň to pre nás znamená pripomenutie, že sa musíme sústrediť a intenzívne pracovať aj s Ninkou.
V našom svete však nechávame naplno konať Pána a veríme, že on má moc aj nad všetkými pečiatkami a diagnózami.
Melinka také šťastie nemala. Má farmakorezistentný typ epilepsie – Lennox Gastautov syndróm, prvky autizmu a iné „drobné diagnózy“. Vyskúšali sme u nej už asi 15 liekov. Výsledok? Niektoré jej stav zhoršili, iné zabrali len krátkodobo. Podoba záchvatov sa s vekom mení. Kým na začiatku to boli bleskové záchvaty v podobe vyvrátenia očiek (aj 150 krát denne), neskôr kŕče v končatinách, poklesy či vytočenie hlavičky do strany, dnes sú to záchvaty, pri ktorých ju znenazdajky hodí o zem a trasie sa v silnom kŕči – tzv. grand mal – veľký záchvat.
Po mentálnej stránke je Melinka stále malé dieťatko. Nevie rozprávať, je plienkovaná a kŕmená. Vyžaduje si 24 hodinovú starostlivosť. Napriek všetkému a k našej veľkej radosti stojí na vlastných nohách, aj keď vonku ju chodiť nemôžeme nechať a užíva si jazdu v kočiari. Asi pred dvoma rokmi sa jej chôdza začala zhoršovať a momentálne ju nemôžeme nechať chodiť samú. Podlamujú sa jej kolienka a je nestabilná. A tak cvičíme, cvičíme a cvičíme.
Meli sa však podarila úžasná vec – vďaka nej môžeme šíriť osvetu o detskej epilepsii a pomáhať aj konkrétnym deťom, ktoré to potrebujú.
